Odhaduje sa, že na svete je približne 1 miliarda vegetariánov. Zvažujete, že sa pridáte? Posúďte hlavné dôvody prečo tak urobiť:
1. Zdravie
Je vedecky preukázané, že obmedzená alebo úplná absencia mäsitej stravy znižuje riziko ochorenia rakovinou, znižuje riziko obezity, vysokého krvného tlaku, srdcového infarktu, mŕtvice, vysokého cholesterolu a diabetes.
Od 60. rokov 20. storočia bolo vypracovaných niekoľko vedeckých štúdií, ktoré preukázali, že popri tabaku a alkoholu je konzumácia mäsa najväčšou príčinou úmrtia v západnej Európe, USA a Austrálii. Vyše 200 vedcov výskumami v 23 krajinách dokázali súvislosť medzi stravovaním, hladinou cholesterolu v krvi a ochorením srdca. Konzumovaním mäsa sa hromadí v tele prebytočný cholesterol, pretože ľudské telo nie je schopné rozložiť nadmerné množstvo zvieracieho tuku s cholesterolom. Nadmerný cholesterol v tele má za následok ochorenia srdca, mozgu a iných životne dôležitých orgánov. Naopak - nízku hladinu cholesterolu v krvi udržujú rastlinné bielkoviny.
Taktiež štúdie posledných 20 rokov potvrdzujú súvislosti medzi jedením mäsa a rakovinou hrubého čreva, konečníka, pŕs a maternice. Tieto druhy rakoviny sa málo vyskytujú v krajinách s nízkou spotrebou mäsa ako je Japonsko či India. Pôvodcom rakoviny u ľudí konzumujúcich mäso sú aj karcinogény obsiahnuté v živočíšnych produktoch. Počas chovu sú totiž zvieratá vykrmované hormónmi a antibiotikami a je mi podávaných 2400 iných drôg, aby boli v neznesiteľných podmienkach udržiavané pri živote (Gary a Steve Null - publ. Jedy vo vašom tele). Všetky tieto chemické látky sú potom obsiahnuté v mäse, ktoré sa konzumuje. Nielen počas života sú zvieratá dopované, ale po porazení sa rozkladajúce mäso musí zakonzervovať, aby nezošedlo. Maskuje sa to prísadami dusičnanov a konzervačných látok, čím má mäso "predajnú" červenú farbu. Všetky tieto látky sa dostávajú do tela človeka kozumujúceho mäso a živočíšne produkty.
Odporcovia vegetariánstva argumentujú, že pri vegetariánskej strave sa do organizmu nedostáva dostatok bielkovín, ktoré človek prijíma výhradne mäsitou stravou. Nie je to však pravda, bielkoviny sú bohato obsiahnuté v rastlinnej potrave a vstrebávajú sa do organizmu ľahšie. Denná potrebná dávka bielkovín je 30 - 45g a sú obsiahnuté v obilninách, strukovinách, orechoch a mliečnych výrobkoch. Príliš mnoho bielkovín znižuje energiu.
2. Je človek naozaj všežravec?
Aj keď niektorí historici a antropológovia tvrdia, že človek je z historického hľadiska všežravec, biológovia a odborníci pre výživu dokazujú, že ľudské zažívacie ústrojenstvo nie je prispôsobené na trávenie mäsa. Švédsky vedec Karl von Linné vo svojich výskumoch uvádza, že vnútorná a vonkajšia stavba ľudského tela porovnávaná so stavbou tela zvierat ukazuje, že prirodzenou stravou človeka je ovocie a zelenina. Anatómiu mäsožravých a bylinožravých zvierat porovnáva tabuľka:
| Mäsožravec | Bylinožravec | Človek |
| má pazúry | nemá pazúry | nemá pazúry |
| nemá kožné póry, potí sa jazykom | potí sa miliónmi kožných pórov | potí sa miliónmi kožných pórov |
| má ostré špicaté predné zuby k trhaniu mäsa | nemá ostré špicaté predné zuby | nemá ostré špicaté predné zuby |
| má malé slinné žľazy v tlame - nepotrebuje natráviť obilie a ovocie | má dobre vyvinuté slinné žľazy potrebné k natráveniu obilnín a ovocia | má dobre vyvinuté slinné žľazy potrebné k natráveniu obilnín a ovocia |
| má kyslé sliny, nemá enzym ptyalin nutný k natráveniu obilnín | má zásadité sliny a veľa ptyalinu k natráveniu obilnín | má zásadité sliny a veľa ptyalinu k natráveniu obilnín |
| nemá ploché zadné stoličky k rozmletiu potravy | má ploché zadné stoličky k rozmletiu potravy | má ploché zadné stoličky k rozmletiu potravy |
| má veľa silnej kyseliny soľnej v žalúdku na trávenie pevných zvieracích svalov, kostí atd. | žaludočná kyselina soľná je 10x slabšia ako u mäsožravcov | žaludočná kyselina soľná je 10x slabšia ako u mäsožravcov |
| zažívacie ústroje sú iba 3x dlhšie ako telo, aby sa rýchle hnijúce mäso dostalo z tela čo najrýchlejšie | zažívacie ústroje sú 6x dlhšie ako telo - ovocie sa nerozkladá tak rýchlo, takže telom môže prechádzať dlhšie | zažívacie ústroje sú 6x dlhšie ako telo |
3.Environmentalistika
Konzumácia mäsa je zodpovedná za zhoršovanie životného prostredia. Silne znečistené stoky a odpadové vody z jatiek znečisťujú vodné toky. Okrem znečisťovanie vodných tokov spôsobuje živočíšna výroba aj ich zbytočné vyčerpávanie. Vypestovanie 1kg pšenice vyžaduje iba 60kg vody zatiaľ čo pri produkcii 1 kg mäsa je potrebných 2500 - 5000kg vody. (Paul a Anne Ehrlich - publ. Populácia, zdroje a životné prostredie).
Veľký dopyt po zvieracích produktoch znamená zvyšovanie ich chovu. Pre zvieratá sa vytvárajú plochy, väčšinou na úkor lesa, ktoré sa znečisťujú a podliehajú erózií.
Podľa amerického ministerstva hospodárstva sa viac než 90% všetkých obilnín použije na výkrm zvierat, ktoré človek konzumuje. Vo Veľkej Británii je to 85%. Výskumy z týchto krajín dokazujú, že za každých 16kg obilnín na výkrm zvierat získame iba 1kg mäsa! Tu môžme nájsť súvislosť s problémom hladovania vo svete. V súčasnosti produkujeme viac než dosť potravy pre všetkých ľudí na zemi, napriek tomu milióny ľudí hladuje. Harvardský odborník v oblasti výživy Jean Mayer odhaduje, že zníženie produkcie mäsa o 10% by uvolnilo dostatok obilia k výžive 60 miliónov ľudí.
4. Etika
Väčšina vegetariánov sú ľudia, ktorým záleží na mierumilovnejšej spoločnosti, a veria že vegetariánstvo je krok k hodnotnejšiemu a kvalitnejšiemu životu na zemi. Samotné slovo vegetarián pochádza z latinského slova Vegetus a pôvodný význam slova v sebe zahŕňa vyrovnaný filozofický a mravný spôsob života, teda oveľa viac ako bezmäsitú diétu. Doslovne znamená "zdravý, svieži, vitálny". Veľký myslitelia ako Platón, Sokrates alebo Phytagoras boli zástancami nenásilia a vegetariánstva. Okrem nich aj napr. Leonardo da Vinci, Albert Einstein, George Bernard Shaw, Mahátma Gándhí. K etike vegetariána patrí aj poznanie, že zvieratá sú cítiace bytosti a ich pocity sú podobné ľudským. Tak si človek uvedomuje, že svojim jednaním nechce spôsobovať bolesť a utrpenie.
Lev Nikolajevič Tolstoj napísal, že " zabíjaním zvierat kvôli jedlu v sebe človek nevyhnutne potláča svoju najvyššiu duchovnú schopnosť - súcit a milosrdenstvo k živým stvorenia ako je on sám - a otupovaním svojich vlastných citov sa stáva krutým". "Pokiaľ sú naše telá živými hrobkami zabitých zvierat, ako môžeme očakávať, že na Zemi zavládnu ideálne podmienky?"
